|
Pôsobí dojmom
introverta a flegmatika, ktorého nedokáže nič rozhádzať. Z jeho
tváre vyžaruje pokoj, istota a kľud a dá sa povedať, že tieto
vlastnosti plne využíva aj pri hokeji. S chladnou hlavou rieši každú
situáciu, jeho prihrávky sú premyslené a presné.
S hokejom začínal ako 7-ročný, čo je na hokej pomerne neskoro, no
kde sa chce a je aj talent, všetko ide. Po dvojročnom pôsobení v
Nitre sa pobral na skusy do Nemecka, kde začal hrávať za kolínskych
Žralokov. „Bola to dobrá príprava na NHL a to aj napriek tomu, že
medzi európskym a americkým hokejom sú veľké rozdiely. Okúsil som
však tvrdú a rýchlu hru, skutočnú konkurenciu, ktorá ma motivuje,“
zaspomína si na pôsobenie v nemeckej lige, po ktorej nasledoval
štart v NHL v drese Bruins. Osud zariadil, že na svoj prvý zápas
nastúpil práve proti Los Angeles, svojmu neskoršiemu
zamestnávateľovi.
Rodáka z Nitry si v roku 1991 vybral zo 40.miesta v drafte Boston
a v meste, kde sa začala písať história samostatnej Ameriky zotrval
6 rokov. Jeho prestup na západné pobrežie prekvapil takmer všetkých,
ale ako povedal sám Jozef, výmena mala svoju dlhú a logickú genézu.
No zbaviť sa ťahúňa mužstva, ktorý stojí na predných priečkach
bodovania klubu (1996/97 – 76 bodov), sa skutočne nestáva často.
„Vedenie začalo príliš kalkulovať a počítať. Boli síce ochotní
pridať určitú čiastku k vtedajšej zmluve, ale to plne nezodpovedalo
mojim hráčskym kvalitám a môjmu prínosu pre mužstvo“, prezradil
počas letnej prestávky v roku 1997, ktorá rozhodla, že jeho novým
pôsobiskom sa stane Los Angeles, no v hre boli aj také kluby ako NY
Rangers, Chicago a taktiež NY Islanders.
V Los Angeles si od slovenského centra sľubovali veľa a on ich
očakávania plnil. Hneď v prvej sezóne nazbieral 79 bodov (21+58) a
všetci si ho nevedeli vynachváliť. V sezóne 1999/2000 mu na krídlo
pribudol Žigo Pálffy, s ktorým hrával už v drese Nitry a hokejové
variácie tejto dvojice dopĺňal svojimi kúskami Lucky Luc Robitaille.
Fanúšikovia Kings boli vo vytržení.
Keď sme už spomínali kvality 29-ročného centra, akosi sme
pozabudli na fakt, že počas uplynulých 10-sezón, ktoré strávil v NHL
a odohral 535 zápasov si na trestnej lavici odsedel priemerne len 18
minút za sezónu. Aj podľa toho môžeme povedať, že Stumpel je
typickým technickým, tvorivým hráčom, aj keď predpoklady na to, aby
sa nenechal otĺkať má (191 cm, 98 kg). Popisom jeho práce však nie
je súpera priklincovať na mantinel, či zlomiť na ňom hokejku, ale
dávať góly a zásobovať spoluhráčov prihrávkami, ktoré väčšinou
skončia v sieti súpera.
Svoje danosti deklaroval aj na konci minulej sezóny, kedy zažili
Kings ako sa hovorí, svojich „15 minút slávy.“ Veď okrem toho, že sa
veľmi tesne, ale predsa dostali do play-off, postúpili aj do
štvrťfinále, kde podľahli neskoršiemu víťazovi Coloradu. Pred tým
však v 1.kole vyradili favoritov na celkové víťazstvo z Detroitu v
sérii 4:2. Pod tento úspech sa výrazne podpísal aj chladnokrvný
Stumpel, ktorý dal v šialenej sérii 2 víťazné góly a pridal 5
asistencií.
Povzbudení týmto výsledkom, sa všetci tešili na nasledujúcu
sezónu, sebavedomie nikomu nechýbalo. Prvá trhlina sa ale dostavila
už počas leta odchodom Robitailla práve ku Red Wings a ďalšie
prekvapenie nenechalo na seba dlho čakať. Krátko po začiatku sezóny
chňaplo vedenie LA po trucujúcom Allisonovi z Bostonu a ku Medveďom
putoval Stumpel. Do mužstva, kde rozbehol svoju úspešnú kariéru bez
problémov zapadol a jeho štatistiky rastú od zápasu k zápasu. No až
také jednoduché to však nebolo. Fanúšikovský tábor sa cítil značne
podráždený a oklamaný, že mu vedenie klubu predalo
4.najproduktívnejšieho hráča z minulej sezóny (95 bodov) a nad
príchodom posily z LA len neveriacky krútil hlavou.
"Vieme, že Jason je skvelý hráč, ale suma, ktorú žiadal,
prevyšovala naše možnosti. Len tri mužstvá by boli schopné
akceptovať jeho požiadavky", povedal na margo tradu generálny
manažér Bostonu O´Connel a dodal, "toto rozhodnutie bolo
výsledkom hokejovej, ale aj finančnej otázky. S posilami, ktoré k
nám prišli namiesto neho, vzrástla naša šanca vyhrať Severovýchodnú
divíziu a vylepšiť si tak postavenie vo Východnej konferencii. A
pokiaľ to dokážeme, aj fanúšikovia budú nakoniec spokojní."
Jeho slová sa do písmena naplnili. Stumpel sa stal po niekoľkých
zápasoch miláčikom publika a podľa potreby mužstva sa strieda v
prvom alebo druhom útoku. Spolu s Guerinom, Murrayom, Lapointom či
Samsonovom tvorí veľmi nebezpečný útok a fanúšikovia Bruins už
pomaly aj zabudli, ako sa vlastne Allison volal krstným menom. Majú
predsa nového vodcu a je ním Jozef Stumpel.
V lete 2003 však
prišla nová správa. Jozef po roku v Bostone putuje späť k Žigovi a
Višňovi do LA Kings. Vytvoria spolu hviezdny útok z fínskych MS? |
